Po mnoho storočí sa mimosmyslové vnímanie ako telepatia, znamenie budúcnosti a jasnovidectvo povazovali za podvodné fantázie, ilúzie alebo vynálezy.
Materialistický prístup prevládajúci vo vedeckých kruhoch a priori popiera akúkoľvek "duchovnú" realitu. Dôvod je ten, ze tieto skutočnosti nie sú laboratórne overiteľné.
Napriek tomu vsetci ľudia mali určité skúsenosti podobné tým, ktoré poprela veda. Medzi týmito skúsenosťami si môzeme spomenúť na nevysvetliteľné udalosti, na znamenia budúcich udalostí alebo na sny, ktoré sa stanú skutočnosťou.
Tieto skúsenosti sme často ťazili. To ukazuje, ze neslo o iluzórne zázitky.
Tieto javy nie sú zriedkavé a postihujú kazdého. Niektorí vedci, ktorí majú otvorenejsiu myseľ, sa chceli touto otázkou zaoberať vedecky. Zaujímalo ich, či existuje spôsob, ako pochopiť mimozmyslové zázitky bez toho, aby sa uchýlili k okultizmu, mytológii alebo pseudonábozenským filozofiám. Kniha rozpráva o skúsenostiach týchto výskumníkov.
Teraz sa konečne objavujú dôkazy, ktoré vedecky preukazujú existenciu vyssej úrovne vedomia.
Existuje "kolektívna myseľ", ktorá obsahuje myslienky a myslienky spoločné pre celé ľudstvo. Toto je psychický vesmír, ktorý môzeme vyuziť vo svoj prospech. Z tohto vesmíru prijímame signály a informácie.
V roku 1980 bolo experimentálne potvrdené "kvantové zapletenie". Táto vlastnosť je typická pre elementárne častice. Vsetky častice (atómy, elektróny, fotóny) môzu navzájom komunikovať bez obmedzenia času a času.
To ostro kontrastuje s predpokladmi materialistickej fyziky.
Komunikácia medzi elementárnymi časticami sa deje v dimenzii, ktorá nepodlieha známym fyzikálnym zákonom. Túto dimenziu mozno porovnať s "univerzálnou mysľou".
Experimenty "Projekt globálneho vedomia" uskutočňované na Princetonskej univerzite nepochybne preukázali existenciu svetového vedomia.
Kniha popisuje takzvanú teóriu "kolektívneho podvedomia", ktorú vyvinul slávny psychoterapeut Carl Gustav Jung. Jungova teória je veľmi podobná novoplatonickému konceptu "Anima mundi". Tieto teórie sú potvrdené v predpovediach kvantovej fyziky, vyvinutých významnými vedcami a nositeľmi Nobelovej ceny.
Kvantová fyzika dokumentuje existenciu úrovne nazývanej "nelokálna". Na tejto úrovni elementárne častice napriek tomu, ze sú oddelené obrovskými vzdialenosťami, vedia o sebe vsetko a správajú sa, akoby boli jedno.
Od materialistickej vízie vesmíru úplne zalozeného na hmote agregovanej náhodou sa ľudstvo posúva k novému spôsobu chápania reality, kde hmota a psychika koexistujú a integrujú sa.
Zatiaľ čo klasická fyzika zostáva dominantnou vo svete vnímateľnom pre nase zmysly, objavujú sa nové úrovne reality s psychickým obsahom.
